Pôsobenie vzdušnej vlhkosti, teploty a rýchlosti prúdenia vzduchu.
Pohoda, čiže dobrý pocit v konkrétnom priestore závisí od mnohých faktorov, ktoré môžeme do istej miery ovplyvniť aj vetracími prístrojmi.
Pritom k dôležitým faktorom patrí teplota priestoru v kombinácii s relatívnou vlhkosťou. K nim častokrát ešte pripájame aj rýchlosť prúdenia vzduchu, ktorá dokáže negatívne vplývať na pocity človeka.
V nasledujúcom grafe je možné nájsť „oblasti pohody“, ktoré nám určujú hranice parametrov kvality vnútorného prostredia, v ktorých by sme ju mali udržiavať.[/woodmart_responsive_text_block]
Vetracie prístroje je potrebné nastaviť alebo umiestniť tak, aby najmä riziko obťažovania chladom resp. rýchlosť prúdenia vzduchu boli minimalizované alebo odstránené úplne. Preto je vhodné dbať na upozornenia v našich podkladoch pre plánovanie vetracieho systému.
Bohužiaľ, pohoda je vnímaná každým užívateľom inak
Rovnako je vnímanie pohody dokázateľne iné medzi mužmi a ženami. Preto neexistuje 100 % istota, že kvalita vnútorného prostredia — „pohoda“ bude pre každého vyhovujúca.
Hluková pohoda
Zatiaľ čo doteraz sme dbali zreteľne iba na tepelnú pohodu a na riziko obťažovania chladom, vo vnútornom prostredí vnímame ešte ďalšie parametre, ktoré môžu pôsobiť rušivo na pohodu.
Jednou z nich je napríklad hluk. Ide o hluk z vonkajšieho prostredia, ale rovnako aj z vnútorného vybavenia, zariadení či prístrojov.
Moderné okenné konštrukcie nám poskytujú výbornú zvukovú izoláciu. To platí vtedy, keď sú zatvorené. Ak máme obytné priestory v prostredí, kde sa vonku nachádzajú rušivé zvuky, vetrací systém s hlukovým útlmom vám umožní užívať si ticho domova aj pri zatvorených oknách. Ak sa totiž spoliehate na to, že si zabezpečíte dostatočné vetranie otváraním okien, toto bude prvá bariéra, ktorá vám naruší váš dobrý úmysel. A tým trpí hygienická kvalita vnútorného prostredia. Navyše, okno by ste v zimnom období veľmi neotvárali, nakoľko vám rýchlo naruší tepelnú pohodu. O energetických aspektoch nehovoriac.
Svetelná pohoda – Kam nechodí slnko tam chodí lekár.
Dôležitým aspektom bývania je dostatočné presvetlenie obytného priestoru. Dbajte o dostatok prirodzeného svetla v každej miestnosti, kde sa chcete dlhodobejšie zdržiavať. Veľkoryso riešené okná zabezpečia dostatok prirodzeného svetlá a vedia k tomu pridať aj energetické zisky v slnečných zimných dňoch. No rovnako treba myslieť aj na to, že to, čo je cez zimu prínosom, môže byť na príťaž práve cez leto. Preto aj veľa svetla nie je vždy výhrou.
Ak by sme to mali zhrnúť, tak veľké okná cez zimu sú prínosom dostatku svetla a tepla, no cez leto je to naopak. Preto je dôležité, aby dobré okná boli kombinované s vhodným tienením, ktoré dokážu regulovať tepelné zisky ako aj intenzitu osvetlenia.
Ostatné parametre vnútorného prostredia – hygienická pohoda
Tieto parametre vnímame menej citlivo. Ich prekročenia môže mať na kvalitu života – zdravie významnejší vplyv. Ide o mikrobiologickú a chemickú nezávadnosť vnútorného prostredia.
Nadmerná vlhkosť alebo vysoká povrchová vlhkosť na chladných plochách spôsobuje rast plesní, ktoré sú mnohé toxické. Zateplenie obvodového plášťa a izolačné trojsklá síce výrazne znížia výskyt zarosených plôch, no prakticky iba presunú problémové zóny z miest viditeľných pre naše oči do miest za posteľami alebo skriňami. Ich výskyt je dôsledok zlej mikroklímy vnútorného prostredia.
Príčina je vysoký obsah vzdušnej vlhkosti v zimnom období. Tá býva dôsledkom nedostatočného vetrania. Naopak, príliš vysoká intenzita výmeny vzduchu spôsobuje vysušovanie vzduchu, ktoré má za následok suché sliznice a dráždenie dýchacích ciest. To je skutočný dôvod, prečo je správny návrh vetracieho systému tak dôležitý a prečo nesmieme podceňovať vhodné nastavenie intenzity výmeny vzduchu a takisto správny vetrací systém.
Senzorické a chemické znečistenie
Ďalším problémom kvality vnútorného prostredia býva senzorické znečistenie vzduchu – zápach. Tento vieme zistiť aj sami, no len vtedy, ak v ňom dlhodobo nie sme. Najskôr to spozorujeme pri príchode do vnútorného prostredia z čistého vonkajšieho priestoru.
A asi najnebezpečnejším a najmenej vnímaním je chemické znečistenie. Ide o koncentrácie škodlivín vo vnútornom prostredí, ktoré môžu a aj negatívne vplývajú na zdravie, a to najmä pri ich dlhodobom pôsobení. Tieto škodliviny sa dostávajú do vnútorného prostredia rôznymi cestami:
- Stavebnými materiálmi použitými pri výstavbe – uvoľňovanie škodlivín z nich. Po ukončení stavby je prakticky nemožné zmeniť intenzitu a charakter uvoľňovaných škodlivín. Na tie treba brať ohľad pri výbere stavebných materiálov. Čím prírodnejšie materiály (napr. kameň, drevo, betón, oceľ a pod.), tým menej škodlivín.
- Zariadenia a interiérové vybavenie bytového priestor – uvoľňovanie škodlivín z nábytku, podlahovín, povrchových úprav. Tieto je možné vymeniť aj neskôr a znížiť tak ich negatívny vplyv. Opäť výberom nábytku a podlahovín z masívneho dreva namiesto laminovaných a kompozitných materiálov podobných drevu, kamenné obklady.
- Pobytom ľudí – dýchanie, potenie
- Činnosťou ľudí – sprchovanie, varenie, vylučovanie, pranie a pod.
Vetranie spôsobuje riedenie škodlivín vo vnútornom prostredí. Čím menej škodlivín, tým menšia potreba intenzity vetrania.[/woodmart_responsive_text_block]
