Riziko obťažovania chladom a tepelná pohoda
Výsledkom správne naplánovaného množstva čerstvého vzduchu pre obytné miestnosti je číslo, ktoré hovorí o tom, aké minimálne množstvo vzduchu potrebujeme pre danú miestnosť, aby sme zabezpečili kvalitu vnútorného prostredia z pohľadu riedenia škodlivín. Čím menej vzduchu vymieňame, tým je menšie riziko obťažovania chladom.
Tepelná pohoda je jednou zo zložiek kvality vnútorného prostredia. V plyva na ňu aj rozloženie teplôt a rýchlosť prúdiaceho vzduchu. Preto získané množstvá vzduchu, ktoré prúdia cez prieduchy je potrebné „umiestniť“ tak, aby sme predišli nadmernému obťažovaniu chladom (Draft Risc). Ak chcete znížiť riziko obťažovania chladom, skombinujte alebo samostatne použite niektoré s nasledujúcich metód.
Vhodné umiestnenie prieduchov znižuje riziko obťažovania chladom
Umiestnite prieduchy tak, aby vzduch neprúdil priamo do posudzovanej zóny. V praxi sa používajú závesy alebo iné prekážky, ktoré usmernia prúd čerstvého vzduchu a ten má priestor a čas na zvýšenie teploty ohrevom od zdrojov tepla alebo zmiešaním sa s teplým vzduchom.
Druhým veľmi účinným oparením je umiestnenie prieduchu za resp. nad zdroj konvekčného tepla (prúdenie teplých častíc – napr. teplý vzduch). Takýmito zdrojmi bývajú radiátory, konvektory, fancoily a pod. Umiestnenie za zdroj teplého vzduchu vyhotovte tak, aby plocha, na ktorú dopadá čerstvý vzduch, bola čo najväčšia. Zároveň myslíte aj na čistenie a časom aj na možné opravy prieduchu (dostupnosť k vnútorným častiam prieduchu). Umiestnenie nad je z tohto pohľadu praktickejšie. Má dve efekty – dopadová plocha na zdroj konvekčného tepla je maximálna, čím sa zvýši tepelný výkon zdroja tepla (vyšší tepelný spád a prúdenie vzduchu) a zároveň sa znížia tepelné straty prestupom tepla cez obvodovú konštrukciu za radiátorom (nižšia teplota obvodovej steny za radiátorom). Riziko zaplesnenia v tomto prípade neexistuje, nakoľko teplota steny je znižovaná privádzaným suchým a chladným vzduchom.
Príliš veľké množstvo vzduchu zvyšuje riziko obťažovania chladom
Toto tvrdenie vychádza z faktu, že veľkýž prietok vzduchu na rovnakú plochu vyžaduje vyšší výkon zdroja tepla na jeho doohrev. Plánujte preto čo najpresnejšie najmä objemy vzduchu pre odsávanie škodlivín v kúpeľniach a záchodoch a rovnako tak aj v kuchyniach. Odvedený vzduch je potrebné nahradiť čerstvým, ktorý v zime býva chladný. Preto je veľký rozdiel, či v kuchyni použijete digestor, ktorý odaje 450 m3/h vzduchu alebo sa poobhliadnete po riešení, ktorú rovnakú prácu zvládne s odsatým vzduch s tretinovým množstvom alebo aj menej.
Zväčšite plochu, na ktorú dopadá čerstvý vzduch
Táto metóda spočíva v tom, že sa zvýši dopadová plocha, na ktorú chladný vzduch dopadá. Vychádza z fyzikálneho modelu, že ak chceme dohriať čerstvý vzduch na vnútornú teplotu, potrebujeme na miesto dopadu vzduchu dodať merný tepelný výkon ( teplo na štvorcový meter). Ak teda zvažujeme referenčnú šírku 50 cm od steny pod prieduchom a ovplyvňovanú šírku pod prieduchom ( na obrázku cca 50 cm), dostaneme 0,25 m2 porovnávanú plochu.
Ak by sme sa rozhodli privádzať rovnaké množstvo vzduchu cez dva prieduchy, potom by klesol tento referenčný prietok na polovicu. Znížte tento referenčný prietok jnepríklad tým, že zvýšite umiestnenie prieduchu, čím sa zväčší referenčná šírka posudzovanej plochy a s ňou aj posudzovaná plocha.
Tepelná pohoda je o teplote nasávaného vzduchu
Nahraďte pasívný prieduch za jednotku ventilátora zo spätným získavaním tepla a tým zvýšite teplotu privádzaného vzduchu nad 16°C. To znižuje spotrebu doohrevu a teda aj nároky na merný výkon kúrenia v mieste nasávania. Rovnako ľahšie zabezpečíte splnenie komfortnej podmienky tepelnej pohody.
Ako vplýva na rizo obťažovania chladom poloha umiestnenia prieduchov voči zdroju a typu tepla najdete v tejto simulácií.
